Technické informácie
Hliník umožňuje znížiť spotrebu aj mnohých ďalších zdrojov:
- Hliníkové baliace materiály sú odolné voči pôsobeniu svetla, vzduchu, vlhkosti a tým redukujú plytvanie potravinami a ich kazivosťou.
- Hliníkové okná, fasády, vo výplňových stenách pomáhajú zvýšiť prirodzený prienik svetla a tepla, čím znižujú náklady na umelé osvetlenie a vykurovanie.
- Hliník je odolný voči korózii a preto konštrukcie vyžadujú iba minimálnu údržbu.
- Automobily a autá vyrobené z ľahkého hliníka sú energeticky efektívne a spotrebujú menej paliva
- Hliník je 100 % recyklovateľný, môže sa použiť opakovane bez straty svojich vlastností len s využitím 5 % energie, ktorá bola nevyhnutá na jeho prvotnú výrobu.
Prvé častice vyrobil Dán Oersted až v r. 1825. Prvé skutočné kúsky kovového hliníka vyrobil Nemec Wöhler v r. 1827. Ako prvý vypracoval postup priemyselnej výroby hliníka redukciou AlCl3 kovovým sodíkom Francúz Henri Etienne Sainte-Claire Deville v r. 1854.
Bayerov spôsob získavania oxidu (1888) a Hall-Héroultov (1886) spôsob výroby hliníka využívajúci elektrolýzu a oxid hlinitý, umožnil výrobu hliníka v tonách a používa sa dodnes. Zo 4 ton bauxitu (pridávajú sa 4 tony uhlia a 0,5 tony žieravého natronu) sa získajú 2 tony oxifu hlinitého a z toho 1 tona hliníka (spotrebujú sa pri tom 4 tony uhlíka a 15 MWh elektrickej energie). Hlavnými požiadavkami sú bauxit, uhlie a lacná energia.
V porovnaní s tisíckami rokov, čo ľudstvo využívalo bronz, meď, olovo, železo,atď. je hliník k dispozícii iba veľmi krátky čas.
